♦ m. os. imena (narodna): Brȁslav, Bràtimil, Brȁtimīr, Bràtislav, Bràtivōj, Brȁtoljūb, Bràtomil, Bratòneg (Bratònjeg), Bràtorad, Bràtoslav, Mȉlobrat i sl.; hip.: Bȁja, Bràtan, Brȁtić, Brájko, Brȁtko, Brȁtoš i sl.
◊ pr. (uglavnom od brajo, brat, bratanac, ali i brale; v. bale i baja): Bȃjči (I Slavonija), Bàjčić (230, Krk, Primorje), Bajčínovci (Pula, Baranja, Zagreb), Bàjević (100, Baranja, Slavonija), Bájić (2600, Zagora, Kordun, Lika), Bájković, Bájo (110, J Hrvatska), Bàjović (Virovitica), Bàlen (1130, Lika, Primorje, Slavonija; v. i Valentin), Balénović (570, Lika, Slavonija), Bàtičić, Bàtīnković, Bracánović (110, Hvar), Bràčanov (110; Šibenik), Bràčevac (Slavonija), Bràčević (Krapina, Zagorje, Benkovac), Brȁčić (470, S i sred. Dalmacija), Brȁčko (347; Međimurje, Podravina), Brȁčūlj (Sinj, Split), Bráje, Bràjec, Brajénović (120, Banovina), Brȃjević (170, sred. i J Dalmacija), Bràjica (Drniš), Bràjičić (Split, Vukovar, Korčula), Brájić (Slavonija, Istra), Brájilo (Drniš), Brȃjko (210, Buje, Slavonija), Brájković (Brȃjković) (3100, posvuda), Brájnović (210, Rovinj, S Dalmacija), Brájo (Čazma, Prigorje), Bràjović (Dubrovnik, Rijeka, Turopolje), Brȃjša (Zagreb), Bràjuha (Istra), Brálić (1350, sred. Dalmacija, Zagora), Brálo (sred. Dalmacija, Vinkovci), Bràšić, Bràtančak, Bràtanić (150, Hvar), Bratánović (110, Ðurđevac, Slavonija), Bràtec (Ðurđevac, Ðakovo), Bràtek (Posavina), Bratíčević (Dubrovnik), Bràtičić (Istra), Brátić (565, čitava Hrvatska), Bràtina (Ozalj, Zagreb i okolica), Bratínčević (100, Kaštela, Split, Trogir), Brȁtko, Brȁtković (480, Zagorje), Brȁtok, Brátonja (Rijeka, Osijek), Bràtoš (Dubrovnik, Samobor, Turopolje), Bràtošić, Brȃtović (420, Istra, Primorje), Bràtuša (104, Međimurje, Zagorje)