pòpić
pòpić m
jednina | |
---|---|
N | popić |
G | popića |
D | popiću |
A | popića |
V | popiću |
L | popiću |
I | popićem |
množina | |
N | popići |
G | popića |
D | popićima |
A | popiće |
V | popići |
L | popićima |
I | popićima |
1. | a. pejor. od pop b. hip. od pop |
2. | onaj koji uči za popa; klerik, učenik vjerske škole [dali ga za popića] |